Všeobecné rady pre prácu s náterovými látkami, lakmi, farbami  Zdieľať

Pred otvorením obalu - plechovky- s náterovou látkou, očistíme uzáver od nečistôt a prachu. Ak po otvorení plechovky zistíme, že na povrchu je utvorená koža, nožíkom ju opatrne vyrežeme a vyberieme. Potom obsah plechovky zospodu dôkladne premiešame. Ak treba farbu alebo email riediť, použijeme len predpísaný druh riedidla. Zriedenú farbu prefiltrujeme cez jemné sitko. Nemiešame navzájom rôzne druhy náterových látok.
Aby sme docielili dobré výsledky, natierame vždy iba na suchý, odmastený a čistý podklad. Staré, zvetrané a olupujúce sa nátery odstránime lúhovaním, opaľovaním, alebo odstraňovačom starých náterov. Nepoškodené nátery, ktoré potrebujú iba obnovenie, resp. skrášlenie, umyjeme vodou s prídavkom saponátu a vybrúsime. Na takto upravenom podklade docielime lepšie výsledky. Dbajme, aby sme pri práci mali dostatok svetla a priestoru. Vonkajšie nátery podľa možnosti nerobíme na priamom slnečnom svetle a nie za daždivého počasia.

 

Základné rozdelenie náterových látok

Sortiment náterových látok je veľmi bohatý. Ľahko je možné sa v ňom však zorientovať, avšak je potrebné najmä pre pre správny výber náterovej látky aby vytvorená konečná úprava zodpovedala požadovanému účelu. Akékoľvek náterové látky rozdeľujeme z niekoľkých hľadísk:

- podľa poradia vo vrstve náterového systému

- podľa určenia do prostredia

- podľa spôsobu zasychania

- podľa druhu materiálu

- podľa použitých riedidiel

- podľa špecifických vlastností náterového filmu

- podľa aplikačnej techniky

Uvedené rozdelenie náterových hmôt je veľmi všeobecné a pri každom podrobnejšom pohľade na skupiny farieb sa tieto ďalej triedia do podskupín podľa chemického zloženia. Toto ďalšie podrobnejšie delenie nie je pre bežného užívateľa veľmi smerodajné a tak sa ním nebudeme ďalej zaoberať. V prípade akejkoľvek špecifickej požiadavky na chemickú náročnosť nás môžete kedykoľvek osloviť. Radi Vám pomôžeme.

 

Spôsoby nanášania náterových hmôt

Natieranie a valčekovanie

Je to najbežnejší spôsob vhodný pri náterových látkach s vyššou konzistenciou (viskozitou), napr. pri olejových náteroch. Pri tomto spôsobe nanášania je menšia spotreba riedidla a nanesená vrstva je hrubšia. Základné nátery nanesené štetcom sú kvalitnejšie. Pozornosť venujeme správnemu výberu štetca. Na natieranie väčších plôch používame ploché štetce, na nedostupné miesta sú určené tzv. lyonské štetce. Štetec držíme v ruke medzi palcom, ukazovákom a stredným prstom. Prvými ťahmi štetca nanesieme farbu jedným smerom a druhým kolmo na prvé bez ďalšieho namáčania štetca farbu rozotrieme. Ďalšími ťahmi vyrovnávame hrúbku náterového filmu. Tento postup sa označuje ako krížový postup. Podľa možnosti veľké plochy natierame vo vodorovnej polohe (dvere, okná, boky skríň). Docielime tak rovnomerne rozliaty povrch. Po skončení práce nezabudneme štetec dokonale očistiť v riedidle a po vysušení "vyprať vo vlažnej vode". Pre lepšiu orientáciu Vám prinášame stručný prehľad o aplikačnom použití maliarskych a natieračských valcov: 

VŠETKO O MALIARSKYCH VALCOCH TU

Striekanie

Tento postup nanášania náterových látok si už aj medzi malospotrebiteľmi získava stále väčšiu obľubu. Výhodou tohto spôsobu je, že je podstatne rýchlejší ako natieranie štetcom a možno ním nanášať bez ťažkostí rýchloschnúce náterové látky. Pre malospotrebiteľa má význam ručné striekanie pomocou striekacej pištole a kompresora. V súčasnosti sú však dostupné aj elektrické striekacie pištole (bez kompresora). Pri striekaní sa malé čiastočky náterovej látky vrhajú vo forme kužeľa na upravený predmet. Striekanie stlačeným vzduchom má síce veľké prednosti, ale vznikajú pri ňom značné straty náterových látok, ktoré sú spôsobené prestrekom, odrazom a nízkou viskozitou náterovej látky. Pri striekaní sa vzdialenosť pištole nedá presne určiť. V praxi sa obyčajne strieka zo vzdialenosti 30- 40cm od upraveného predmetu. Striekanie je pomerne jednoduché, ale vyžaduje si určitú prax a cvik.

Namáčanie

Tento postup nanášania náterových látok a lakov je medzi malospotrebiteľmi veľmi málo používaný. Využíva sa najmä u väčších priemyslových výrobcov a spracovateľov náterových hmôt.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Vždy je potrebné riadiť sa návodom na obale !!!

Skladovanie náterových látok

Náterové látky je potrebné skladovať vo vetraných priestoroch v nepoškodených, dobre uzavretých obaloch. Nesmú byť uskladnené na priamom slnku, v blízkosti vykurovacích telies a tam, kde sa pracuje s otvoreným ohňom. Je potrebné zamedziť prístupu detí a iných nepoučených osôb. Optimálna teplota skladovania je v rozmedzí od +5 až +25°C. Vodouriediteľné náterové látky treba chrániť pred mrazom, pretože viacnásobným zamrznutím sa znehodnotia. V prípade náhodného zamrznutia ich prenesieme do teplej miestnosti a necháme pomaly rozmrznúť. Pred použitím ich však vyskúšame.

Príprava podkladov k povrchovej úprave a aplikácia náterov

Kovové povrchy (oceľ, ľahké kovy)

Príprave týchto podkladov venujeme náležitú pozornosť. Kvalitne pripravený podklad podstatne predlžuje životnosť celej povrchovej úpravy.
V praxi sa najčastejšie stretávame s čistením povrchu oceľovou kefou, ktoré musí byť dôkladné, aby sme povrch zbavili hrdze, okují, emisných úletov, soli a pod. Po tomto úkone odporúčame urobiť ešte odhrdzenie odhrdzovačom a následné prebrúsenie brúsnym papierom.
Na takto pripravený suchý podklad nanesieme základný protikorózny náter, o ktorom sa píše v nasledujúcej časti.

Povrchy z dreva a jeho aglomerátov

Je dôležité, aby drevo určené na povrchovú úpravu bolo dostatočne suché, zbavené živičných škvŕn, obrúsené a oprášené. Po týchto úkonoch môžeme prikročiť k napúšťaniu podkladu a základnému náteru. Nakoľko je drevo prírodný materiál a tak sa aj správa (prirodzeným spôsobom zvetráva a degeneruje sa), je potrebné zvlášť pri takýchto povrchoch dodržiavať technologické postupy pri lakovaní, napúšťaní olejom, alebo voskovaním včelími živicami. V prípade nejasnosti ohľadom výberu správnych materiálov (riedidiel, lakov a tužidiel, ...), pre rôzne druhy podkladov (dýha, MDF, masív vlhký, suchý, kombinácia dýha/masív ...), lakované v rozdielnych podmienkach (relatívnej vlhkosti, chlade, teplote, ...) kontaktovať odborných pracovníkov. Pre ilustráciu Vám ponúkame niekoľko tipov na rozpoznanie nesprávneho postupu pri aplikácii:

1.- Tvorenie mikrobubliniek a opuchov pod lakom : tento problém sa môže vyskytnúť pri striekaní alebo počas schnutia. Vzniká ak máme a) malý odstup pištole od striekaného predmetu, b) príliš chladný lak, c) neprimeraný striekací tlak v pištoli, d) výskyt vody v laku na báze organických rozpúšťadiel, e) bolo použité nesprávne riedidlo, f) veľmi chladný striekaný predmet v teplom pracovnom prostredí, g) prievan počas aplikácie, h) vysoká vlhkosť dreva, i) nedostatočná doba schnutia medzi vrstvami, j) veľmi hrubá vrstva laku, k) nesprávne tužidlo v laku, l) použité nekompatibilné druhy lakov.

2.- Tvorenie prasklín na lakovanom povrchu : tento problém vzniká ak a) nie je dodržaný presný pomer lak / tužidlo, b) veľmi hrubá vrstva laku, c) veľmi tenká vrstva na mastnom podklade, d) veľmi vysoká vlhkosť dreva, e) veľmi preschnuté drevo lakované vo vlhšom prostredí, f) pozdĺžne trhliny v hornej dýhe pozdĺž vlákien, g) nedostatočné izolovanie MDF dosky v oblasti hrán 

3.- Zblednutie povrchu : vzniká väčšinou pri nitrokombinačných lakoch a to a) použitím nesprávneho riedidla, b) podkladový materiál bol vlhký, c) lak alebo materiál bol veľmi chladný, d) vysoká vlhkosť vzduchu v dôsledku riedidlovej chladnosti = je potrebné prispôsobiť lak a riedilo prostrediu a materiálu, e) prievan v striekacej miestnosti 

4.- Odlišné odtiene moreného , nalakovaného povrchu : vznikajú a) namorením dvoch nerovnorodých povrchov (masív / dýha) umiestnených vedľa seba, b) u dýh z rôznych kmeňov alebo inej píly, c) rozdielnym brúsením dreva pred morením, d) pred odobratím moridla nebol obsah poriadne rozmiešaný, e) ak moridlo nebolo nanášané v rovnakých hrúbkach, f) konečný odtieň morenej plochy zmenilo prelakovanie príslušným lakom (nie je vadou), g) nebol správne dodržaný technologický postup, h) boli použité rôzne druhy bezfarebných lakov alebo s odlišným stupňom lesku.

5.- Nedostatočné zasychanie (nedostatočná brúsiteľnosť, tvrdosť povrchu) : vzniká ak je a) príliš hrubá vrstva laku, b) použité nevhodné riedilo, c) veľmi chladný prievan počas a po aplikácii, d) vysoká vlhkosť dreva, e) nedostatočná doba schnutia medzi vrstvami, f) nesprávne tužidlo alebo pomer tužidlo / lak, g) privysoká koncentrácia rozpúšťadiel v atmosfére lakovne, h) nedostatok privádzaného a odvádzaného vzduchu, i) nedostatok kyslíka

6.- Neuspokojivý priebeh lakovania : môže nastať ak a) je lak veľmi hustý alebo bol nanesený v hrubej vrstve, b) bolo použité málo, prípadne nevhodné riedidlo, c) nízky tlak pri striekaní, d) nesprávna vzdialenosť striekacej pištole od lakovaného povrchu, e) veľmi studený lak, f) nepriaznivé prúdenie vzduchu v lakovni počas prvej fáze sušenia, g) vysoký rozdiel medzi teplotami laku a lakovaného predmetu, h) príliš vysoká teplota okolia

 

Minerálne povrchy

K minerálnym povrchom počítame omietky vápenné, vápennocementové, betón, azbestocement, silikáty a pod. Tieto podklady musia byť suché, rovné, neutrálne, dostatočne pevné a súdržné. Doba karbonizácie pre omietku je 2-4 mesiace, pre betón 4-6 mesiacov, pre azbestocement až 12 mesiacov. Dobu karbonizácie je potrebné dodržať i pri opravách starších fasád, kde sa na opravy použila omietka.
Ako podklad pre následnú povrchovú úpravu a na zvýšenie povrchovej pevnosti minerálnych podkladov používame kopolymérny penetrátor alebo penetračné roztoky na silikátovej (prírodnej) báze, ktoré zabezpečia lepšiu priľnavosť ďalších vrstiev náterového systému k podkladu. Pri vnútorných náteroch môže postačovať penetrácia náterovou látkou, ktorou robíme povrchovú úpravu.
Až potom postupujeme v ďalších prácach a volíme náterový systém, ktorý vyhovuje našim požiadavkám na ochranu, resp. estetický vzhľad. (viď
povrchová úprava fasád)

 

Výber odtieňa náterovej hmoty alebo omietky

Jedným z najkrajších darov, ktoré človek dostal do vienka, je zmysel pre krásu. Prejavuje sa vo všetkých oblastiach života, premieta sa do nášho štýlu obliekania, určuje náš postoj k okoliu a je prvým predpokladom tvorby harmonického prostredia nášho najintímnejšieho priestoru (bytu, alebo domu, pracoviska). Na dosiahnutie charakteristického, vlastného ladenia odtieňov môžeme využiť množstvo trikov. Predpokladom však je, aby sme vedeli využiť aspoň základné poznatky o farbách a o ich pôsobení na našu náladu.

Žltá je farbou slniečka a radosti. Priaznivo pôsobí na pamäť, myslenie, a teda na schopnosť učiť sa. Preto sa odporúča študentom a školopovinným deťom.
Oranžová je najteplejšia farba, ktorú môžete do svojej izby vniesť. Bude vo vás vyvolávať pocity šťastia, radosti zo života a chuti do jedla.
Červená je tiež teplá, navyše ťažká a aktívna. Pôsobí povzbudivo, ale vo vínovočervenom odtieni už pomerne pokojnejšie, stále je však živá a povzbudzujúca.
Modrá síce patrí medzi farby studené a páči sa viac introvertom, ale je nesmierne čistá a inšpirujúca napríklad na snenie. Už aj preto, že je symbolom viery, vernosti a nehy.
Fialová je pomerne temná až mystická. Je to farba nesúca v sebe pokoj a vznešenosť, preto v kombinácii s ostatnými farbami pôsobí prekvapivo harmonicky.
Zelená je nesmierne upokojujúca, preto by aspoň v doplnkoch nemala chýbať v žiadnej izbe.
Upokojuje emócie, pomáha regenerovať a odpočívať.
Orieškovohnedá vychádza z farby zeme, preto dodáva pocit istoty a stability.

Farby vhodné pre interiéry

Teplé farby- sú ideálne pre miestnosti so situovaním na sever a pre miestnosti, v ktorých je nedostatok svetla (obývacia izby, kuchyňa, pracovňa).
K týmto farbám patria odtiene žltej, oranžovej, červenej a hnedej.
Studené farby- sú najlepšie využiteľné v miestnostiach orientovaných na juh, s veľkým prístupom denného svetla (spálňa, detská izba, kúpeľňa)
K týmto farbám patria odtiene modrej, zelenej a fialovej.
Farba biela je farbou neutrálnou. Hodí sa do všetkých priestorov a je kombinovateľná so všetkými farebnými odtieňmi.
 

A ešte inak...

Každá farba je odvodená z troch základných farieb: červenej, modrej, žltej. Zmiešaním týchto troch farieb s niektorou neutrálnou farbou - bielou a čiernou v určitých pomeroch získame nekonečné množstvo farieb. Zmiešaním dvoch zo základných farieb dostaneme jednu z druhotných farieb: oranžovú (červená a žltá), zelenú (modrá a žltá) a fialovú (modrá a červená). Takto môžeme tieto druhotné odtiene medzi sebou ďalej miešať a vznikajú terciálne farby. Jednoduché zobrazenie tejto postupnosti je možné vidieť v klasickom kruhu na obrázku. Bledšie alebo tmavšie odtiene vznikajú pridávaním čiernej a bielej. Ľubovoľné tri susediace farby sa nazývajú príbuzné a v miestnosti dokážu navodiť príjemnú harmonickú atmosféru. Farby ležiace priamo proti sebe sú komplementárne a pomocou nich sa vytvorí kontrastná farbená schéma, ktorá upútava oči.

základné odtiene - výber pastelových odtieňov

Každý priestor môžeme ladiť podľa určitej schémy. Kombinácia komplementárnych odtieňov oranžovej a modrej atmosféru v miestnosti preteplí a pôsobí stimulujúco. Neutrálne farby v kombinácii s modrou zas vytvoria osviežujúcu a upokojujúcu atmosféru. Keď strop maľujeme tmavšou farbou ako steny, bude pôsobiť nižším dojmom. Naopak nízky strop bude vyzerať vyšší ak ho namaľujeme bledšou farbou ako steny. výrazne tmavé farby vytvárajú dojem útulnosti. Medzi teplé farby patrí žltá a červená. Tieto farby zdanlivo steny približujú a vytvárajú v miestnosti dôvernú atmosféru. Studené farby, ktorých základom býva modrá a zelená, majú opačný efekt. Zatláčajú steny a strop do úzadia, takže miestnosť pôsobí pokojne a vzdušne. Neutrálne farby sú biela, sivá a čierna. Patria sem aj odtiene obsahujúce veľa bielej (béžová). Tieto sú výborným pozadím pre živé a teplé odtiene.

Nebojte sa vziať do ruky štetec a vedro odvážnej farby. Teraz je to v móde.

Farby v interiéri? Aj to už tu bolo a to dokonca niekoľkokrát. Napríklad na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia boli v móde farebné efekty, nad ktorými by sa nám dnes hlava krútila - červené ruže na bledomodrom podklade, čierne mačky ako dekoratívny okrasný pruh okolo celej miestnosti, alebo dokonca zlaté palmové listy na tmavofialovom podklade v obývačke, pardon, vtedy sa to volalo salón. Dnešné vzory sú trocha menej výstredné, ale farby, farby tie sú odvážne. Momentálne rozochveje srdce bytového architekta jasná červená, rôzne odtiene modrej od námorníckej až po tyrkysovú, vojenská zelená, či svieža mätová, purpurová, ružová, fialová, tmavohnedá, šedá a dokonca i čierna. Pokiaľ chcete, aby ste mali farbu namiešanú skutočne podľa vašich predstáv, najprv si v renomovanom obchode s farbami vezmite pre porovnanie niekoľko vzoriek zo vzorkovníka, potom si ich priložte k stene na ktorú plánujete náter naniesť a myslite na to, že to, čo sa vám na menšom papieriku zdá byť znesiteľné, bude na veľkej ploche pôsobiť opticky oveľa tmavšie. Farbu si podľa čísla nechajte v odporúčanom množstve a podľa počtu metrov štvorcových namiešať odborníkom.

 

Pre každého zákazníka, ktorý chce mať už vopred predstavu konečného farebného riešenia svojho rekonštruovaného objektu (interiéru či fasády), spracujeme presnú vizualizáciu objektu pomocou COLOR-STUDIO.

 

POSTUP PRI MAĽOVANÍ -------------------------------------------------------------------------------------------------

Ak si chcete maľovať svoj byt sami, prečítajte si pár užitočných poradení. Všetky podkladové plochy musia byť čisté, suché, zbavené prachu a nesmie sa z nich olupovať farba ani omietka. Uvoľnené kúsky treba bezozbytku oškrabať.

Pozostatky oškrabanej farby umyte špongiou alebo štetkou. Nasleduje penetrácia. Nové, ale aj vyzreté omietky je treba pred disperzným náterom napustiť špeciálnym penetračným náterom.



Pred začiatkom maľovania je treba vyhladiť nerovnosti omietky, otvory po hmoždinkách a trhliny pomocou špachtle a špeciálneho maliarskeho tmelu, ktorý vždy dôkladne vyhlaďte!



Podkladový náter sa nanáša kvalitným štetcom, popr. valcom.





S aplikáciou farby začíname v rohoch. Lišty a výstupky môžeme zvýrazniť farebným odlíšením. Prechod označte farbeným povrázkom, alebo maliarskou páskou.
Veľmi vhodnou technikou pri natieraní väčších voľných plôch je krížová technika, pomocou ktorej dosiahnete rovnomernosť náteru.


Prebytočnú farbu z valca otrite 1-2 x o otieraciu mriežku. K náterom stropu aj stien môžete použiť valec na teleskopickej tyči, ktorý vám prácu uľahčí.




K dotvoreniu konečného vzhľadu podľa individuálneho vkusu existuje veľa nástrojov a techník, ktoré vám zaistia potrebné efekty.


 




Valce, štetce a mriežky po skončení práce dôkladne prepláchneme pod tečúcou vodou, pokiaľ neodteká čistá voda a necháme uschnúť. Mokré valce zavesíme- neukladáme ich na plochu.



TIPY:
Podlahu a nábytok prikryjeme fóliou (na podlahu je dobré naukladať kartóny proti šmýkaniu) zásuvky, rámy okien a pod. olepíme krycou páskou, aby sme sme sa vyhli prípadnému pofŕkaniu a ušpineniu.
Pri práci s vysokodisperznými nátermi si ruky natreme krémom- ľahšie sa z nich neskôr odstráni uschnutá farba. Pokiaľ chcete prácu na určitý čas prerušiť, stačí, keď štetec dáte do vody a valec starostlivo omotáte fóliou.


Potrebujeme:
špachtľa a maliarska škrabka
guľatý alebo hranatý štetec
kvalitný valec
malý valec na menšie plochy
mriežka na otieranie valca
nádoba na farbu
štetec na rohy
tyčka alebo kus dreva na miešanie
dvojitý rebrík, alebo schodíky
teleskopická tyč
meter, povraz
 

---------------------------------------------------------------------------------------------

Pre odborné poradenstvo a informácie ohľadom používania, skladovania a spôsobu aplikácie náterových látok vždy odporúčame kontaktovať odborníkov v špecializovaných predajniach alebo priamo výrobcov.

WWW.MONETCOLOR.SK